na Blog.cz

... ja s nej nemôžem, tá mačička je taká zlatá... :3 :3 :3 ... a ten koniec :3

... a ja cem takú.... :)

Kde bolo, tam bolo... začínali sa rozprávky, ktoré nám rozprávali rodičia.

A žili šťastne až do smrti... končievali sa týmito slovami...

Ale čo keď prišiel niekto a ten koniec zmenil ? Čo sa stalo potom ?

Verila som v rozprávky, verila som na šťastné konce... ale čo teraz ?

...žili šťastne až do smrti... hovorievala som si sama pre seba.

Verila som týmto slovám, verila som na šťastné konce, na svadbu...

ale hlavne... na lásku...

Snívala som ako každé iné dievča... o pricovi na bielom koni...

ale teraz ?... teraz snívam o princovi na čiernom koni...

o tajomnom, krásnom princovi z temnoty, čo by utíšil tú bolesť a dal mi... lásku...

Temné oči ako milióny nocí... havranie vlasy a anjelskú tvár...

...celú dobu som mala zavreté oči, nechcela som vidieť realitu...

ale teraz keď ich po toľkých rokoch otváram vidím, že je to len smútok, bolesť a trápenie...

Pročo vlastne všetci klamali ? Prečo klamali, keď nám vraveli, že existujú šťastné konce...

...chcela som dať realite šancu, ale sama si ju premrhala...

a čo teraz ja ?... nemám inú možnosť len zostať tam, kde som vždy bola...

tam kde sa narodili všetky moje predstavy, všetky moje tajomstvá...

Ale nepomôže mi to nadosmrti, nebudem tam žiť vždy... prečo ?

...je to ako klietka... čierna klietka od kiaľ sa nedá dostať...

Čím viac času prejde, tým viac ju obrastajú rúžové kvety ruže s čiernou stonkou a listami...

tým viac sa mi stráca realita... a neviem rozoznať predstavu od reality...

Čo keď niekedy príde ten princ a nebudem môcť rozoznať predstavu od reality...

...bude to len klam, bude tam snaď stáť a obímať...

...to neviem... to nik netuší... jediné čo mi zostáva je dúfať, že sa niekedy objaví a bude ma mať rád...

...ale do vtedy... do vtedy sa toho ešte veľa zmení a ja toho ešte veľa vykonám a niečo sa zmení...

možno to budem ja... možno ľudia okolo mňa... alebo možno aj moje sny, rozprávky...

...stačí len dúfať a veriť vo vlastné rozprávky... a hlavne... na princa na čienom koni....

THE END

Snívala o princovi na čiernom koni, bol iný ako ostatný...

V svojom svete, na svojom mieste spievala si o bábike.

Tá bábika v mene ryté mala jeho slová...

"nulli rosea deest spina..."

Keď v noci zaspávala, rada o ňom snila.

V tmavom lese na súmraku, predstavovala si ich oboch.

No sny sa zmenili na realitu a priania na skutočnosť...

Pricválal princ a daroval jej ružičku...

"keď všetky lupene odpadnú... znova stretneme sa spolu"

Bábika v rukách držala i ružičku a sledujúc ho na odchodu

spievala si pesničku...

"Lacrimosa dies illa.

Qua resurget ex favilla.

Judicadus homo reus.

Huic ergo parce, Deus:

Pie Juse Domine..."

Každý deň čakala na tom istom mieste a v rukách držala si ružičku.

Ruža nehynula a lupene neodpadávali. Roky plynuli... ale ona nestárla.

Už mala toho dosť,

prišla o toho strašne moc,

vzdala sa nesmrteľnosti, stratila mladosť...

Rok, čo rok stárla a každou vráskou jej mladosť ubúdala.

Každú noc čakala na tom krásne prekliatom mieste

a v slzách, padajúc jej drahocenná ruža z rúk,

no už sa tíšila tá bolesť múk.

Ako náhle prišiel súmrak, bolesť sa jej rozplinula.

Na tom mieste, večne krásnom.

Posledná slza, poslednou stratou...

Smrť už prišla, bere ju so sebou,

z posledných síl držiac ružu, padá na zem s krásou malou...

So spomienkou na neho, na jeho oči

ich farba ako milióny nocí.

Ruža s kvetom rúžovým,

nevyrovná sa mnohým

a stonka, listy černejúc

ako hracia skrinka krásne znejúc...

Posledný okamžik, večná spomienka.

Není to len smrti mienka.

Večný pokoj, jarný chládok

čaká ju len krásna spánok...

Dlhá cesta na lodi,

tak to už proste chodí.

Na rieke duší,

pribúdalo smutných ľudí.

Ubúdalo svetla

nachádzala sa na kraji tichého miesta.

Medzi nimi stratila sa,

pred všetkými radšej skryla sa.

Za svoje činy tvrdo platila

a všetko čo teraz ľutovala, stratila.

No spomenula si na jeho slová

ako ho mala strašne rada.

Poprosila smrť o chvíľku,

mala pre ňu prosbu milú

"dovoľ mi nájsť môjho princa tu,

nechcem už ďalšiu stratu

a nechaj ma prejsť až k stratenému mostu..."

Smrť jej prianie dovolila,

aby ho znova do svojho náručia chytila

a všetko čo malo zmysel spravila...

Vydala sa teda k mostu stratenému

uverila duchovi klamanému,

že princ je tam, verila tomu...

V čiernom kabáte, rúžové vlasy vejúc do tváre.

Neboli to len prosby plané,

nájsť ho želala si len.

Hľadala ho všade

nevedela kam vydať sa správne.

Prestala dúfať, že ho ešte niekedy nájde

prechádzala sa stratené duša tade,

asi nevedela kam a kede.

Spýtala sa jej duša na cestu

povedala jej, že má ísť vztriec tomuto miestu.

Bok po boku šla teda s dušou spolu,

báli sa toho čo ich čaká, ale len trochu.

Stčila si ruku do kabáta,

od tiaľ vypadla ruža malá.

Zodvihla sa teda po ňu na zem,

stála a pozerala sa len.

Zistila, že ruži lupene padať začali,

len tak tam pri nej kľačali.

Stál tam on, jej princ, anjel jej

tak strašne vidieť ju chcel.

Splnil sa ich spoločný sen.

V tvárou v tvár oproti sebe stoja,

ich duše sa na veky spoja.

Princ na čiernom koni a bábika malá

na jednom mieste večne spala,

no jej duša opäť z hrobu vstala,

aby si to pamätala,

že ho niekedy milovala...

Stojí teraz princovi bok po boku,

cestou k večnému životu

a vztriec svojmu stratenému osudu...

THE END

...takže pred a po... dokončila som len pozadie (tiež na výtvarke, na umeleckej :D)

...mno tak to sme robili na výtvarke, v umelecke škole... sa mi rozlieval stále tuš :D :D :D

...taq toto není až tak staré... kreslili sme to pred 2 mesiacmi, ja a moja kamarátka Socha... na deň zeme... a sme nestíhali taq sme si to rozdelili na 2 časti :D ... Socha robila čiernobielú s tou kočkou na klacku hehe - xD... a ja tú farebnú - to má byť, že japonská čerešňa (sakura)... mno pointa asi dojdevšetkým, čo to má predstavovať :D ... oóó a bolo to na našich dverách, mno a dokončovali sme to v škole, taq trochu sme to flákali... :D